Informačná ekológia
S pribúdaním nových zdrojov informácií, vznikajú nové problémy. Príkladom je informačné zahltenie. V súvislosti s tým sa stretávame s novým prístupom – informačnou ekológiou. Existuje množstvo definícií tohto pojmu.
Prvýkrát ho použil v roku 1989 Rafael Cappuro, pre ktorého je informačná ekológia najmä spôsob ako znížiť znečistenie informačného prostredia. Snažil sa zabezpečiť harmóniu myslenia a konania človeka smerom k technológiám, využívaných na komunikáciu a prácu s informáciami.Tento prístup spočíva v ochrane spoločnosti pred irelevantným obsahom, nekompatibilnými systémami, nesprávnou prácou s informáciami alebo technológiami.[1]
Luciano Floridi naopak do centra stavia dáta, entity, informačné procesy. Poukazuje na digitálnu priepasť medzi minulosťou a súčasnosťou, vplyvom rýchleho technologického pokroku. Priepasť vznikla rýchlejším rozvojom technológií v porovnaní s rozvojom myslenia ľudí. Nastavenie pravidiel práce s informáciami by tieto problémy vyriešili.
Thomas Davenport a Laurence Prusak začali spájať informačnú ekológiu s informačným manažmentom a zamerali sa na prostredie organizácie a potreby pracovníkov.[2]
Slovenská autorka Jela Steinerová vníma informačnú ekológiu ako vzťahy človeka a informačného prostredia. Obsahuje tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií s cieľom regulovať informačné procesy a vzájomné prispôsobovanie človeka a informačného prostredia. Pojem ekológie ako vedy o vzťahoch organizmov a prostredia a ich vzťahov navzájom sa preniesol do informačného prostredia organizácií. Vzťahy človeka a informačného prostredia môžu ovplyvňovať aktivity človeka, hodnoty, komunita a nástroje komunikovania a organizovania odborných informácií.
Informačná ekológia inšpiruje informačnú vedu na celistvejší pohľad na informačné procesy. Informačné správanie človeka v elektronickom prostredí vedie k novým ekologickým aspektom využívania informácií. K cieľom informačnej ekológie informačných systémov a služieb patrí „čistota“ informačného prostredia ako zmysluplné regulovanie procesov využívania informácií. Informačné prostredie je často „znečistené“ rozmanitosťou zdrojov a ich neorganizovanosťou. Informačná ekológia preto môže pomôcť minimalizovať informačné preťaženie človeka a riziká využívania informácií v elektronickom prostredí.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CAPURRO, R. 1990. Towards an Information Ecology [online] London. [cit. 2014-10-02]. Dostupné na internete: <http://www.capurro.de/nordinf.htm>.
- ↑ DAVENPORT, T. H., PRUSAK, L. 1997. Information Ecology: Mastering the Information and Knowledge Environment, New York : Oxford University Press, 1997. 328 s. ISBN 0-19-511168-0.
- ↑ STEINEROVÁ, J. 2009. Informačná ekológia: využívanie informácií srdcom. In Itlib. [online]. 2009, č. 2. [cit. 2014-12-02]. Dostupné na internete: <http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2009/2/informacna-ekologia-vyuzivanie-informacii-srdcom.html?page_id=1108 >.